PT Journal AU Oborny, J Safarik, M TI Kulturno-civilizacne peripetie vo vyvine sportu SO Telesna kultura PY 2017 BP 33 EP 44 VL 40 IS 1 DI 10.5507/tk.2016.006 DE Klucove slova: sport; kultura; civilizacia; civilizacna identita; akulturacia AB Vychodiska: Na zaklade studia roznych pramenov sa mozeme domnievat, ze dejiny ludstva, dejiny civilizacii a dejinna existencia sportu sa historicky neprekryvaju. Pociatky civilizacie a pociatky sportu v ludskej existencii su od seba znacne vzdialene. Dejiny sportu su sucastou vyssich stadii civilizacneho rozvoja ludstva. Ciel: Cielom nasho kvalitativneho vyskumu a komparativneho uvazovania je hladanie a zistovanie suvislosti sportu predovsetkym v kontextoch civilizacneho (civilizovaneho) a kulturneho stadia ludstva. Metodika: Podstatou metodologie tohto clanku je kvalitativny vyskum. Aplikuje sa analyza textov a dokumentov, ktora odhaluje podstatu civilizacie a exploratorna studia, ktora vymedzuje sport ako sucast civilizacii. Vysledky: Vznik civilizacii a vznik sportu su relativne samostatne historicke procesy. Existencia sportu je historicky spata az s vyssimi stadiami civilizacneho rozvoja ludstva. Typicka charakteristika sportu dedukovana z teorie civilizacie hovori o sporte ako o kulturnom spolocenskom fenomene. Tato teza konkretne znamena, ze sport je civilizacny fenomen v dvoch aspektoch: (1) Jednotlive sporty vznikli na pode urcitej civilizacie v prislusnom historickom obdobi ako urcite prehistoricke formy tychto sportov. Historicke sporty nesu vela podstatnych znakov prislusnej civilizacie. (2) Sportove discipliny, ktorych etiketa a etos sa opiera o hodnoty fair play, slusnost, spravodlivost, rovnost, priatelstvo, mierumilovnost a asertivitu odmietaju "barbarstvo" a brutalnost napriek tomu, ze akceptuju v plnej miere sportovu agresivitu. Sport, to je predovsetkym kulturne koordinovany pohyb a preto prejavy "divosstva" a "barbarstva" vysvetlujeme ako tieniste vystrelky niektorych sportov a ako predcivilizacny atavizmus pochadzajuci z hlbin evolucie cloveka. Zavery: Sucasny sport chapeme ako kulturny fenomen v dvoch rovinach. Prva rovina predstavuje sport 19. az 21. storocia ako integralnu sucast vseobecnej ludskej kultury, ako vseobecny kulturny artefakt. Vo vazbe na civilizacie sa v sporte prejavuju vsetky kompatibilne znaky dnes jestvujucich civilizacii. Druha rovina tohto nazerania na sport posuva do popredia jeho esteticke aspekty, jeho obraznost a zazitkovost ako domeny umenovedy a sportovej estetiky. Problem vztahu sucasnych civilizacii a sportu obsahuje aj aspekt sportovej migracie. Migrujuci sportovci prinasaju do novej vlasti (a casto aj do inej civilizacie) vynikajuce sportove hodnoty a zvacsa pragmaticky asimiluju s kulturou noveho domova a hladaju si novu podobu civilizacnej identity. V historicky kratkom case, v ktorom sa tento fenomen prejavil na sportovej scene, nemozno exaktne potvrdit, ci sa skutocne meni identita migrujucich sportovcov, ktori opustili svoju vlastnu civilizaciu, alebo povodnu narodnu kulturu. Problem sportovej migracie treba vidiet z hladiska koexistencie dnesnych civilizacii v intenciach tolerancie a multikulturalizmu. Na zaklade doterajsich, desatrocia zhromazdovanych skusenosti, sa da predpokladat, ze bude narastat ich geneticka potreba zachovat si povodnu kulturnu, civilizacnu a nabozensku identitu. ER